26 januára 2011

Elena Antalová: Zamrežovaná maturita - Príbeh Ivana Roštára

Ivan sa v modlitbách pripravoval na smrť. Nevyčítal, nezatrpkol, využíval posledné chvíle. Na lístok neurochirurgického oddelenia si poznačil modlitbu, v ktorej sa zračí všetka Ivanova čistota, odovzdanosť, dôvera a nádej, že smrťou tela sa život nekončí:

Drahá Matka Boha môjho,
Prijmi ma celkom za svojho.
Dokiaľ žijem, tak sa modlím,
drahá matka.
Vždy som tvojím,
keď kríž tlačí, horkosť páli,
srdce plače, kvíli v žiali.
Matka drahá, pozri ranu,
Balzam lásky prilož na ňu.
Nech to srdce ubolené,
láskou Tvojou uzdravené,
peje pieseň lásky, slávy,
Teba, Matka, vždycky chváli.
...
Mária, buď nám vždy na pomoci!
Volať takto budem na prahu večnosti.
V nezlomnej dôvere venujem Ti seba.
Viem, že mi pomôžeš prísť k Bohu do neba.

***

Na jednej z pamätných tabúľ pamätníka umučených a popravených politických odporcov komunizmu na ružinovskom cintoríne v Bratislave je zapísané aj meno Ivana Roštára.

Žiadne komentáre: