11 júla 2011

Jana Bodnárová: Môj stratený brat

Umýva hrozno a pospevuje si. Potom sa hodí na pohovku, zakloní hlavu. Strapec hrozna si nadvihne nad ústa a kúsok po kúsku perami odštipkáva sladké bobule. Keď skončí, umyje si prsty a pery, a tie si ešte pretrie svetlým rúžom. A k letným šatám si obuje sandále a vybehne ľahká a šťastná len tak bez dôvodu, povedzme, rovno pod auto. Nákladiak jej rozmliaždi hlavu ako bobuľu hrozna alebo jej prejde iba nohy, ale aj tak jej ich musia amputovať...Jedna nevysvetliteľná chvíľa. Okamih. A všetko je v háji. Minulosť je v nenávratne, budúcnosť v nedohľadne a prítomnosť v pekle.

Žiadne komentáre: