20 augusta 2011

Mária Terenová: Osamelosť

Čo sa to stalo? Čo ma to bolí? Srdce, ty si len sval. Upokoj sa, nesťahuj sa, povoľ! Tu kráča bezvýznamná, zbytočná bytosť. Nepotrebná ako koryto vysušenej rieky. Matka dospelých detí. Tichšie, ty bláznivé srdce. Vždy si chcelo byť spravodlivé, nerušiť cudzie šťastie. Nuž teda, prečo sa teraz brániš? Neruš!
Odísť, ale kam? Kam odísť? Nežiadala som veľa pre seba, dávala som bez odplaty. Zriekla som sa bez trpkosti. Milovala som bez nároku. Prečo teraz cítim soľ v rane?Čo sa to stalo? Čo ma to bolí? Srdce, ty si len sval. Upokoj sa, nesťahuj sa, povoľ! Tu kráča bezvýznamná, zbytočná bytosť. Nepotrebná ako koryto vysušenej rieky. Matka dospelých detí. Tichšie, ty bláznivé srdce. Vždy si chcelo byť spravodlivé, nerušiť cudzie šťastie. Nuž teda, prečo sa teraz brániš? Neruš!
Odísť, ale kam? Kam odísť? Nežiadala som veľa pre seba, dávala som bez odplaty. Zriekla som sa bez trpkosti. Milovala som bez nároku. Prečo teraz cítim soľ v rane?

Žiadne komentáre: