06 augusta 2011

Proti dogmatizmu

Dogma = ustrnutá poučka, tvrdenie, téza nepripúšťajúca pochybnosti, námietky al. kritiku (Akademický slovník cudzích slov)

Zdá sa, že európsku civilizáciu dnes aj v minulosti ohrozuje úsilie (aj násilným spôsobom) presadiť platnosť istého spôsobu videnia sveta, morálnych modelov správania človeka, zmyslu ľudskej existencie, metafyzických skutočností atď.

Spoločným menovateľom týchto javov je pritom presvedčenie o správnosti, o pravde, o výlučnej „pravosti“ svojho postoja a potreba aplikovať ho v celej spoločnosti. Tento postoj sa totiž väčšinou týka nielen jeho zástancov, ale má byť pravdou či normou pre všetkých. Slovo presvedčenie sme použili zámerne preto, lebo nejde o poznatok získaný všeobecne dostupnou skúsenosťou (inak by bol bez problémov akceptovaný rozumnou väčšinou spoločnosti). Aby mal teda vôbec nejaký význam, musí byť tvrdením, ktoré nepripúšťa diskusiu o pravdivosti, nedovoľuje spochybnenie ani požiadavku dôkazu, je dogmou.

Škodlivosť dogmatizmu nespočíva v presvedčení o pravdivosti dogiem (všetci veríme v niečo, čo sme „nevideli na vlastné oči“), ale z konania, ku ktorému môže dogma viesť, a síce jej z presadzovania v živote ostatných ľudí, a to rôznymi cestami (od teroru až po viac alebo menej demokratický legislatívny proces). Takto sa mnohokrát zbytočne narúša sloboda jednotlivca a jeho právo na svojský, jedinečný, individuálny spôsob života. Ak John Locke hovorí o slobode človeka, ktorá neobmedzuje slobodu iného človeka („...my right to swing my fist ends where your nose begins.“), potom dogmatizmus často priamo ohrozuje tento zásadný princíp európskeho a amerického práva.

V samej podstate dogmatizmu spočíva jeho paradoxnosť. Keďže akákoľvek diskusia o dôkaze dogmy je z princípu nemožná, môže sa takmer zákonite objaviť opačné tvrdenie alebo jednoducho iné tvrdenie, ktoré vylučuje pravdivosť pôvodnej dogmy (ktoré je rovnako nepotvrditeľné či nevyvrátiteľné). Zrazu sa z jedinej absolútnej pravdy, ktorá je VŠEOBECNE platná, stáva množina doktrín najrôznejšieho druhu s rovnocenným nárokom na platnosť.(„Protagoras tvrdí, že o každej veci možno rovnakým právom dišputovať na obe strany...“) Pri pohľade zvonku sa potom absolútne mení na relatívne, jediná pravda iba na pluralitu názorov.

Obrana spoločnosti proti vplyvom dogmatizmu spočíva v eliminácii jeho škodlivého vplyvu, totiž obmedzovania slobody človeka svojím terorom, násilím, legislatívou, morálkou. Ak je totiž našou dnešnou skúsenosťou pluralita tvrdení bez možnosti rozhodnúť o ich pravdivosti, nemožno v spoločnosti uprednostňovať ani jedno z nich akoukoľvek formou pozitívnej diskriminácie. Naopak spoločnosť (ľudia) musí využívať svoje nástroje (bezpečnostné zložky, zákonodarcu, slobodu slova...), aby sama podľa svojej skúsenosti (nie podľa dogmatickej predstavy) stanovovala a zabezpečovala, čo je pre občanov prospešné a dobré, ale aj čo je škodlivé a nebezpečné. Morálku a zákony nemá stanovovať predsudok, ale len ochrana ostatných občanov a spoločnosti (ako sme už citovali Johna Locka).

Pluralizmus a relativizmus sú teda právom vyhlasované za nepriateľov každého dogmatického systému. Dráždia, lebo ukazujú pluralitu samotných dogiem, ich rovnocennosť v nepotvrdení ich pravdivosti, slabosť v ich výlučnosti, neschopnosť ukázať omyl oponentov. Ovocím nespochybniteľných názorov, ktoré nesmú podliehať kritickému mysleniu a neznesú inakosť, je však v modernej spoločnosti terorizmus, fašizmus, komunizmus, rasizmus, nacionalizmus, náboženské predsudky a iné formy deštrukcie slobody človeka.

Žiadne komentáre: