22 septembra 2011

Eugène Labiche: Cesta pána Perrichona

DANIEL SAVARY: Spáchali ste jednu neodpustiteľnú chybu
ARMAND DESROCHES: Akú?
DANIEL SAVARY: Veľmi rád preukazujete ľuďom dobrodenie. To je nešťastná vášeň.
ARMAND DESROCHES: Ale choďte!
DANIEL SAVARY: Nie, verte mi, Armand. Som trochu starší ako vy a skúsenejší vo veciach tohto sveta. Kým si zaviažete nejakého človeka vďačnosťou, zistite si napred, či nie je to hlupák.
ARMAND DESROCHES: Prečo?
DANIEL SAVARY: Pretože hlupáci nie sú schopní dlho znášať bremeno toho, čo nazývame vďačnosťou. Ba sú aj chytrí ľudia, ktorí sú tak jemnej povahy, že...
ARMAND DESROCHES: Len rozvádzajte ďalej svoj paradox.
DANIEL SAVARY: No tak, chcete príklad? Pán Perrichon. Dovoľte, aby som ho zaradil do kategórie druhej – medzi ľudí bystrých. Nuž a teda na vás pán Perrichon tak trochu zanevrel.
ARMAND DESROCHES: Obávam sa, že máte pravdu.
DANIEL SAVARY: A predsa je jasné, že ste mu zachránili život. Vy myslíte, že táto spomienka vyvolá v jeho mysli obraz obetavého činu? Ale kdeže! Pripomína mu tri veci. Za prvé, že sa nevie nosiť na koni. Za druhé, že bolo chybou pripäť si ostrohy napriek tomu, že ho jeho žena varovala. A za tretie, že padol a zosmiešnil sa medzi ľuďmi.
* * *
DANIEL SAVARY: Menovaný Perrichon vás nenávidí. Vaša prítomnosť ho uráža. Je vám zaviazaný vďakou, cíti sa vám podriadený. Ponižujete toho človeka, priam ho drvíte svojou osobou a prítomnosťou.
ARMAND DESROCHES: Ale to je nevďačnosť!
DANIEL SAVARY: Nevďačnosť je jednou obmenou pýchy.

Le Voyage de monsieur Perrichon
Eugène Labiche

Žiadne komentáre: