10 októbra 2011

Hermann Hesse: Siddhárta

Tam bola žltá a modrá, tamto nebo a les a tu Siddhárta. Zmysel a podstata neboli kdesi za vecami. Boli v nich. Vo všetkom. „Aký som bol hluchý a nemý,“ myslel si rýchlo kráčajúci pútnik, „ten, kto číta písmo, ktorého zmysel chce rozlúštiť, nepohŕda znakmi a písmenami a nenazýva ich klamom, náhodou a bezcennou šupkou, ale ich číta, študuje a miluje. Písmeno za písmenom. Ale ja, ktorý som chcel čítať v knihe sveta a v knihe svojho vlastného života, ja som kvôli predpokladanému zmyslu pohŕdal znakmi a písmenami. Nazýval som svet javov klamom, nazýval som svoj zrak a svoj jazyk náhodnými a bezcennými javmi. Nie, to už je preč. Precitol som. Skutočne som precitol. A až dnes som sa narodil.“

Žiadne komentáre: