10 marca 2012

August Strindberg: Búrka

Dieťa bolo to najlepšie, čo som mal. Odvážna, malá bytôstka, ktorá nemala z ničoho strach, netušila nič o zradách života, nemala žiadne tajomstvá. Spomínam si na jej prvú skúsenosť s ľudským zlom. Uvidela v parku pekné dievčatko, a tak k nemu zamierila s otvoreným náručím. Chcela ju pobozkať. A to pekné dieťa jej jej vľúdnosť odplatilo tým, že ju pohrýzlo do tváre a potom na ňu vyplazilo jazyk. Mal si vtedy vidieť moju malú Annu Charlotu. Stála tam ako obarená. Nespôsobila to bolesť, ale hrôza z pohľadu na otvárajúcu sa priepasť, ktorej sa hovorí ľudské srdce.

Žiadne komentáre: