15 marca 2012

Prečo podporujem legalizáciu marihuany


Legalizácia je proces právneho charakteru, teda nehovoríme o morálnych, výchovných alebo iných kontextoch celej problematiky. Zákonodarca v Trestnom zákonníku vždy posudzuje spoločenskú nebezpečnosť daného javu a v priamej súvislosti s jej mierou stanovuje skutkové podstaty jednotlivých prečinov.
Ak teda vychádzame z právnej logiky veci, východiskom posudzovania nemôže byť a priori samotná návykovosť akejkoľvek látky, zdravotné riziká a podobne, ale miera nebezpečnosti či škodlivosti javu pre spoločnosť.
Miera spoločenskej nebezpečnosti užívania marihuany v zmysle škodlivosti pre sociálne skupiny alebo indivíduum je však prinajmenšom sporná. Tento fakt je obzvlášť zreteľný v porovnaní s inými návykovými látkami, ktoré sú bežne spoločnosťou i právnym systémom tolerované.
Ako vieme, užívanie marihuany vo forme inhalovania dymu z cigariet môže spôsobovať psychickú závislosť podobne, ako je tomu pri hazarde, počítačových závislostiach, kofeinizme, telefonovaní, nakupovaní, sexe, jedení sladkostí atď. Drvivá väčšina týchto javov však nie je ošetrená trestným zákonom vôbec, respektíve iba mierne (napr. výherné automaty).
Na druhej strane vieme, že účinné látky obsiahnuté v marihuane nespôsobujú fyzickú závislosť, teda nestávajú sa postupne súčasťou metabolizmu organizmu. Ľudovo povedané, marihuana nie je tvrdá droga na rozdiel od nikotínu, alkoholu alebo niektorých liekov. Sila nikotínovej závislosti sa prirovnáva k heroínovej závislosti. Napriek tomu však zákon nepostihuje užívanie alkoholu ani tabakových výrobkov ako trestný čin.
Podstatnými argumentmi sú teda zdravotné riziká či možné asociálne správanie konzumentov marihuany. V oboch kritériách sa však zásadnejšie nelíšia od konzumentov alkoholu alebo tabakových výrobkov. Zdravotná škodlivosť alkoholu a tabaku je jasne preukázaná, od postupného poškodzovania organizmu až po predávkovanie sa smrteľnou dávkou drogy. Asociálne správanie alkoholikov a ťažké následky pre ich spoločenské uplatnenie je doložené odbornou i laickou verejnosťou.
Argument, že marihuana je len prestupnou stanicou k iným, tvrdým drogám, neobstojí, pretože výskum, koľko všetkých jej konzumentov neprešlo k tvrdšej droge v skutočnosti neexistuje. Ak by sa medzi ťažkými narkomanmi uskutočnil prieskum o predošlom užívaní alkoholu alebo fajčení, zaiste by sme mohli vyvodiť podobný nesprávny záver. Nikto však určite nebude tvrdiť, že pitie alkoholu vedie k užívaniu heroínu alebo LSD.

Napriek uvedenému zákonodarca vníma spoločenskú škodlivosť alkoholu a tabaku so zrejmou benevolenciou oproti iným návykovým látkam. Dôvodom môže byť to, že sa jedná o v spoločnosti tradičné a akceptované tvrdé drogy (víno sa dokonca pije v kostoloch) alebo že je právny systém ovplyvňovaný lobistickým pôsobením výrobcov alkoholu a tabakových výrobkov.
Naproti tomu marihuana prinajmenšom nepredstavuje ani vyššie riziká pre zdravie obyvateľstva, ani vyššie nebezpečenstvo pre spoločnosť (ak si odmyslíme nezákonnú činnosť podsvetia, ktorá je však zapríčinená samotným zákazom), ako iné, povolené návykové látky. Preto nie je dôvod, aby jej užívanie bolo postavené mimo zákon.

Žiadne komentáre: