Z plného brucha
a z prázdnej makovice
kvitne kľud v duši.
Čím mäkkšie srdce
tým ľahšie prebodne ho
bezcitná oceľ
Dlane a pery
ľúbim na tebe brány
nehy a lásky
Láska a hriešnosť
v nerovnom boji síl však
láska podľahla.
Krása vstúpila
do hliny a tys' do nej
vložila kvety.
Dobrota s krásou
sen básnikov a múdrych
sú tvoje ústa
V mesiaci máji
vždy stratím ilúzie,
zostanem sám v tme.
Viac neživoriť,
ale nevedieť zomrieť.
Iba odumrieť
Ak je to prečin
zabíjať vlastný život...
Čo je potom trest?
Zlaté, hrdzavé,
tesné či prepychové
sú naše klietky.
Von z čiernej truhly
Do svetla medzi ľudí
Pália nás duše
Vlčica hryzie,
no had je trpezlivý,
vie slabé miesto.
Nie sme tu pre jas
ani svetlo, teplo, žiar.
Vzývame tiene.
Večer je nádej
Po tme všetko usína
Je to malá smrť
Koľko čiernych rán?
Koľko zamknutých izieb?
Koľko tvrdých rán?
Zvon je bez srdca
Nevydá hlahol či tón
Mĺkvo narieka
Cítim posledné
pokojné dni, večery.
Nebo sa chmúri.
Na krku šiška
dôležitá, nadutá
Nos trčí k nebu.
Keby každý cit
hladil, voňal, hrial ako
láska k dieťaťu
OTÁZKA CTI
Štyridsať čestných
očistí, čo poškvrnia
dve lživé kurvy?
