Haiku CCCXXVIII

Nebo je čierne,

Krúžia čierne myšlienky 

Dušu mám čiernu

Haiku CCCXXVII

Smútok a úzkosť
sú vraj dve rodné sestry,

vedú ma. Len kam?

Haiku CCCXXVI

Studené fronty,

oblačné polia chladu,

mŕtve slnko, dážď.

Haiku CCCXXV

K svetlu sa ťahá,

kým tŕnie a bodľačie

život nezdusia.

Haiku CCCXXIV

Tak som stratil zrak:

Keď som otvoril oči

a uzrel pravdu.

Haiku CCCXXIII

V žalári obáv,

v tesných putách úzkosti

kvitne trápenie.

Haiku CCCXXII

Havran vykloval

holúbäťu oko a 

krídla polámal.

Nikdy nemohlo

vidieť celý svet a

lietať vo výškach.

Haiku CCCXXI

A tmavá hviezda

pohltila žiarivú,

a má nad ňou moc.

Haiku CCCXX

Nad kolískou stál,
mne do očí čierny prach
striasol z krídel bes.

Haiku CCCXIX

Nač' aj prekliati

cítia vôňu pier, dychu,

nežný úsmev úst?

Haiku CCCXVIII

Lietal som svetmi,

však zachytil ma zlý tŕň,

na zemi spútal.

Haiku CCCXVII

Démon zloprajný
splietal mi temnú dušu
A sa smial a smial

Haiku CCCXVI

Pálivý bodliak
Od semienka v kolíske
Dnes dusí dušu.

Haiku CCCXV

Nepukli putá
Nespadli mi reťaze
Naivná nádej

Haiku CCCXIV

Keď zájde slnko
Keď stíchnu všetky svetlá
Ustúp čierna hmla

HAIKU CCCXIII

Večer je nádej,
že spánok je malá smrť
ráno ma sklame.

Haiku CCCXII

Si samoľúba,

no právom vystavuješ

pôvab a múdrosť.

Haiku CCCXI

Živá mŕtvola
s vytrhnutým jazykom
a zoschlou dušou.

Haiku CCCX

Pahýl v záhrade
ukazuje zeleni
pachuť márnosti.

Haiku CCCIX

Tuš mi zalial stôl.

Nevidím písmená strán.

Len tá čierňava.