Haiku CCLXXXIII

Zradení dušou

Húfik smutných bielych vrán

Dúfame v spásu

Haiku CCLXXXII

V knihe sa vraví:

Nebudeš súdiť ľudí,

sám nie si čistý.

Haiku CCLXXXI

Nenávisť horí
vnútri spaľuje ľudí
robí z nás popol

Haiku CCLXXX

Si najkrajšia z múz

Som smädný, že necítim

vlahu tvojich úst

Haiku CCLXXIX

Načo bľabocem

Veď vieš, že môjmu hlasu

spev je nemožný.

Haiku CCLXXVIII

Vzlietnuť chce z klietky

Sníva, ale sa bojí

mreží dokorán

Haiku CCLXXVII

Túžba je márna

Očarenie smutný sen

Keď city mlčia

Haiku CCLXXVI

Ako len bolí

Keď milujúce srdce

zraní tŕň zrady

Haiku CCLXXV

Purpurový rúž

Zajal oči, ovládol

Nevidel som viac

Haiku CCLXXIV

V zlom sne si bola,

Zranila ma ústami

Dobrý bol ten sen

Haiku CCLXXIII

Či svitne ráno?

Snáď moje slnko zomrie

V blaženej chvíli

Haiku CCLXXII

V duši už máme

pocitovú teplotu

na bode mrazu.

Haiku CCLXXI

Viem, že si sladká,

hoc som ťa neochutnal,

ticho ťa dýcham

Haiku CCLXX

Koľko pribrať kíl,

aby ženy pritiahla

ku mne moja tiaž?

Haiku CCLXIX

Krása tak žiari,

no nám vrhá len tiene,

prikovaným v tmách.

Haiku CCLXVIII

Mám obavy z výšok

Nevzlietol som v povetrí

Taký čudný vták

Haiku CCLXVII

Nechtom po hrudi

Drobnou dlaňou po tvári

Vlasmi po nose

Haiku CCLXVI

Večer sľubuje

ďalší bezfarebný deň,

Ciferník je kruh.

Haiku CCLXV

Kde sú tie slová,

čo som mal vyriecť vtedy,

keď som len mlčal?

Haiku CCLXIV

Odkiaľ sme prišli,

že sme tak krehkí, slabí,

tak zraniteľní?